Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
heilige
du
heiligest
er/sie/es
heilige
wir
heiligen
ihr
heiliget
sie/Sie
heiligen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geheiligt
du
habest geheiligt
er/sie/es
habe geheiligt
wir
haben geheiligt
ihr
habet geheiligt
sie/Sie
haben geheiligt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde heiligen
du
werdest heiligen
er/sie/es
werde heiligen
wir
werden heiligen
ihr
werdet heiligen
sie/Sie
werden heiligen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geheiligt haben
du
werdest geheiligt haben
er/sie/es
werde geheiligt haben
wir
werden geheiligt haben
ihr
werdet geheiligt haben
sie/Sie
werden geheiligt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
heiligte
du
heiligtest
er/sie/es
heiligte
wir
heiligten
ihr
heiligtet
sie/Sie
heiligten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geheiligt
du
hättest geheiligt
er/sie/es
hätte geheiligt
wir
hätten geheiligt
ihr
hättet geheiligt
sie/Sie
hätten geheiligt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde heiligen
du
würdest heiligen
er/sie/es
würde heiligen
wir
würden heiligen
ihr
würdet heiligen
sie/Sie
würden heiligen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geheiligt haben
du
würdest geheiligt haben
er/sie/es
würde geheiligt haben
wir
würden geheiligt haben
ihr
würdet geheiligt haben
sie/Sie
würden geheiligt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [heiligen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
