Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
heule
du
heulest
er/sie/es
heule
wir
heulen
ihr
heulet
sie/Sie
heulen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geheult
du
habest geheult
er/sie/es
habe geheult
wir
haben geheult
ihr
habet geheult
sie/Sie
haben geheult
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde heulen
du
werdest heulen
er/sie/es
werde heulen
wir
werden heulen
ihr
werdet heulen
sie/Sie
werden heulen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geheult haben
du
werdest geheult haben
er/sie/es
werde geheult haben
wir
werden geheult haben
ihr
werdet geheult haben
sie/Sie
werden geheult haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
heulte
du
heultest
er/sie/es
heulte
wir
heulten
ihr
heultet
sie/Sie
heulten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geheult
du
hättest geheult
er/sie/es
hätte geheult
wir
hätten geheult
ihr
hättet geheult
sie/Sie
hätten geheult
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde heulen
du
würdest heulen
er/sie/es
würde heulen
wir
würden heulen
ihr
würdet heulen
sie/Sie
würden heulen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geheult haben
du
würdest geheult haben
er/sie/es
würde geheult haben
wir
würden geheult haben
ihr
würdet geheult haben
sie/Sie
würden geheult haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [heulen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
