Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
informiere
du
informierest
er/sie/es
informiere
wir
informieren
ihr
informieret
sie/Sie
informieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe informiert
du
habest informiert
er/sie/es
habe informiert
wir
haben informiert
ihr
habet informiert
sie/Sie
haben informiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde informieren
du
werdest informieren
er/sie/es
werde informieren
wir
werden informieren
ihr
werdet informieren
sie/Sie
werden informieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde informiert haben
du
werdest informiert haben
er/sie/es
werde informiert haben
wir
werden informiert haben
ihr
werdet informiert haben
sie/Sie
werden informiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
informierte
du
informiertest
er/sie/es
informierte
wir
informierten
ihr
informiertet
sie/Sie
informierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte informiert
du
hättest informiert
er/sie/es
hätte informiert
wir
hätten informiert
ihr
hättet informiert
sie/Sie
hätten informiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde informieren
du
würdest informieren
er/sie/es
würde informieren
wir
würden informieren
ihr
würdet informieren
sie/Sie
würden informieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde informiert haben
du
würdest informiert haben
er/sie/es
würde informiert haben
wir
würden informiert haben
ihr
würdet informiert haben
sie/Sie
würden informiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [informieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
