Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
kante
du
kantest
er/sie/es
kante
wir
kanten
ihr
kantet
sie/Sie
kanten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gekantet
du
habest gekantet
er/sie/es
habe gekantet
wir
haben gekantet
ihr
habet gekantet
sie/Sie
haben gekantet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde kanten
du
werdest kanten
er/sie/es
werde kanten
wir
werden kanten
ihr
werdet kanten
sie/Sie
werden kanten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gekantet haben
du
werdest gekantet haben
er/sie/es
werde gekantet haben
wir
werden gekantet haben
ihr
werdet gekantet haben
sie/Sie
werden gekantet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
kantete
du
kantetest
er/sie/es
kantete
wir
kanteten
ihr
kantetet
sie/Sie
kanteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gekantet
du
hättest gekantet
er/sie/es
hätte gekantet
wir
hätten gekantet
ihr
hättet gekantet
sie/Sie
hätten gekantet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde kanten
du
würdest kanten
er/sie/es
würde kanten
wir
würden kanten
ihr
würdet kanten
sie/Sie
würden kanten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gekantet haben
du
würdest gekantet haben
er/sie/es
würde gekantet haben
wir
würden gekantet haben
ihr
würdet gekantet haben
sie/Sie
würden gekantet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [kanten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
