Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
klage
du
klagest
er/sie/es
klage
wir
klagen
ihr
klaget
sie/Sie
klagen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geklagt
du
habest geklagt
er/sie/es
habe geklagt
wir
haben geklagt
ihr
habet geklagt
sie/Sie
haben geklagt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde klagen
du
werdest klagen
er/sie/es
werde klagen
wir
werden klagen
ihr
werdet klagen
sie/Sie
werden klagen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geklagt haben
du
werdest geklagt haben
er/sie/es
werde geklagt haben
wir
werden geklagt haben
ihr
werdet geklagt haben
sie/Sie
werden geklagt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
klagte
du
klagtest
er/sie/es
klagte
wir
klagten
ihr
klagtet
sie/Sie
klagten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geklagt
du
hättest geklagt
er/sie/es
hätte geklagt
wir
hätten geklagt
ihr
hättet geklagt
sie/Sie
hätten geklagt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde klagen
du
würdest klagen
er/sie/es
würde klagen
wir
würden klagen
ihr
würdet klagen
sie/Sie
würden klagen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geklagt haben
du
würdest geklagt haben
er/sie/es
würde geklagt haben
wir
würden geklagt haben
ihr
würdet geklagt haben
sie/Sie
würden geklagt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [klagen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
