Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
klettere
du
kletterst
er/sie/es
klettere
wir
klettern
ihr
klettert
sie/Sie
klettern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei geklettert
du
seiest geklettert
er/sie/es
sei geklettert
wir
seien geklettert
ihr
seiet geklettert
sie/Sie
seien geklettert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde klettern
du
werdest klettern
er/sie/es
werde klettern
wir
werden klettern
ihr
werdet klettern
sie/Sie
werden klettern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geklettert sein
du
werdest geklettert sein
er/sie/es
werde geklettert sein
wir
werden geklettert sein
ihr
werdet geklettert sein
sie/Sie
werden geklettert sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
kletterte
du
klettertest
er/sie/es
kletterte
wir
kletterten
ihr
klettertet
sie/Sie
kletterten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre geklettert
du
wärest geklettert
er/sie/es
wäre geklettert
wir
wären geklettert
ihr
wäret geklettert
sie/Sie
wären geklettert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde klettern
du
würdest klettern
er/sie/es
würde klettern
wir
würden klettern
ihr
würdet klettern
sie/Sie
würden klettern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geklettert sein
du
würdest geklettert sein
er/sie/es
würde geklettert sein
wir
würden geklettert sein
ihr
würdet geklettert sein
sie/Sie
würden geklettert sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [klettern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.