Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
koche
du
kochest
er/sie/es
koche
wir
kochen
ihr
kochet
sie/Sie
kochen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gekocht
du
habest gekocht
er/sie/es
habe gekocht
wir
haben gekocht
ihr
habet gekocht
sie/Sie
haben gekocht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde kochen
du
werdest kochen
er/sie/es
werde kochen
wir
werden kochen
ihr
werdet kochen
sie/Sie
werden kochen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gekocht haben
du
werdest gekocht haben
er/sie/es
werde gekocht haben
wir
werden gekocht haben
ihr
werdet gekocht haben
sie/Sie
werden gekocht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
kochte
du
kochtest
er/sie/es
kochte
wir
kochten
ihr
kochtet
sie/Sie
kochten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gekocht
du
hättest gekocht
er/sie/es
hätte gekocht
wir
hätten gekocht
ihr
hättet gekocht
sie/Sie
hätten gekocht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde kochen
du
würdest kochen
er/sie/es
würde kochen
wir
würden kochen
ihr
würdet kochen
sie/Sie
würden kochen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gekocht haben
du
würdest gekocht haben
er/sie/es
würde gekocht haben
wir
würden gekocht haben
ihr
würdet gekocht haben
sie/Sie
würden gekocht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [kochen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
