Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
kreuze
du
kreuzest
er/sie/es
kreuze
wir
kreuzen
ihr
kreuzet
sie/Sie
kreuzen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gekreuzt
du
habest gekreuzt
er/sie/es
habe gekreuzt
wir
haben gekreuzt
ihr
habet gekreuzt
sie/Sie
haben gekreuzt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde kreuzen
du
werdest kreuzen
er/sie/es
werde kreuzen
wir
werden kreuzen
ihr
werdet kreuzen
sie/Sie
werden kreuzen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gekreuzt haben
du
werdest gekreuzt haben
er/sie/es
werde gekreuzt haben
wir
werden gekreuzt haben
ihr
werdet gekreuzt haben
sie/Sie
werden gekreuzt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
kreuzte
du
kreuztest
er/sie/es
kreuzte
wir
kreuzten
ihr
kreuztet
sie/Sie
kreuzten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gekreuzt
du
hättest gekreuzt
er/sie/es
hätte gekreuzt
wir
hätten gekreuzt
ihr
hättet gekreuzt
sie/Sie
hätten gekreuzt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde kreuzen
du
würdest kreuzen
er/sie/es
würde kreuzen
wir
würden kreuzen
ihr
würdet kreuzen
sie/Sie
würden kreuzen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gekreuzt haben
du
würdest gekreuzt haben
er/sie/es
würde gekreuzt haben
wir
würden gekreuzt haben
ihr
würdet gekreuzt haben
sie/Sie
würden gekreuzt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [kreuzen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
