Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
kritisiere
du
kritisierest
er/sie/es
kritisiere
wir
kritisieren
ihr
kritisieret
sie/Sie
kritisieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe kritisiert
du
habest kritisiert
er/sie/es
habe kritisiert
wir
haben kritisiert
ihr
habet kritisiert
sie/Sie
haben kritisiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde kritisieren
du
werdest kritisieren
er/sie/es
werde kritisieren
wir
werden kritisieren
ihr
werdet kritisieren
sie/Sie
werden kritisieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde kritisiert haben
du
werdest kritisiert haben
er/sie/es
werde kritisiert haben
wir
werden kritisiert haben
ihr
werdet kritisiert haben
sie/Sie
werden kritisiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
kritisierte
du
kritisiertest
er/sie/es
kritisierte
wir
kritisierten
ihr
kritisiertet
sie/Sie
kritisierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte kritisiert
du
hättest kritisiert
er/sie/es
hätte kritisiert
wir
hätten kritisiert
ihr
hättet kritisiert
sie/Sie
hätten kritisiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde kritisieren
du
würdest kritisieren
er/sie/es
würde kritisieren
wir
würden kritisieren
ihr
würdet kritisieren
sie/Sie
würden kritisieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde kritisiert haben
du
würdest kritisiert haben
er/sie/es
würde kritisiert haben
wir
würden kritisiert haben
ihr
würdet kritisiert haben
sie/Sie
würden kritisiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [kritisieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
