Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
kugle; kugele
du
kugelst
er/sie/es
kugle; kugele
wir
kugeln
ihr
kugelt
sie/Sie
kugeln
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gekugelt
du
habest gekugelt
er/sie/es
habe gekugelt
wir
haben gekugelt
ihr
habet gekugelt
sie/Sie
haben gekugelt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde kugeln
du
werdest kugeln
er/sie/es
werde kugeln
wir
werden kugeln
ihr
werdet kugeln
sie/Sie
werden kugeln
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gekugelt haben
du
werdest gekugelt haben
er/sie/es
werde gekugelt haben
wir
werden gekugelt haben
ihr
werdet gekugelt haben
sie/Sie
werden gekugelt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
kugelte
du
kugeltest
er/sie/es
kugelte
wir
kugelten
ihr
kugeltet
sie/Sie
kugelten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gekugelt
du
hättest gekugelt
er/sie/es
hätte gekugelt
wir
hätten gekugelt
ihr
hättet gekugelt
sie/Sie
hätten gekugelt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde kugeln
du
würdest kugeln
er/sie/es
würde kugeln
wir
würden kugeln
ihr
würdet kugeln
sie/Sie
würden kugeln
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gekugelt haben
du
würdest gekugelt haben
er/sie/es
würde gekugelt haben
wir
würden gekugelt haben
ihr
würdet gekugelt haben
sie/Sie
würden gekugelt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [kugeln]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
