Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
lagere
du
lagerst
er/sie/es
lagere
wir
lagern
ihr
lagert
sie/Sie
lagern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gelagert
du
habest gelagert
er/sie/es
habe gelagert
wir
haben gelagert
ihr
habet gelagert
sie/Sie
haben gelagert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde lagern
du
werdest lagern
er/sie/es
werde lagern
wir
werden lagern
ihr
werdet lagern
sie/Sie
werden lagern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gelagert haben
du
werdest gelagert haben
er/sie/es
werde gelagert haben
wir
werden gelagert haben
ihr
werdet gelagert haben
sie/Sie
werden gelagert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
lagerte
du
lagertest
er/sie/es
lagerte
wir
lagerten
ihr
lagertet
sie/Sie
lagerten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gelagert
du
hättest gelagert
er/sie/es
hätte gelagert
wir
hätten gelagert
ihr
hättet gelagert
sie/Sie
hätten gelagert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde lagern
du
würdest lagern
er/sie/es
würde lagern
wir
würden lagern
ihr
würdet lagern
sie/Sie
würden lagern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gelagert haben
du
würdest gelagert haben
er/sie/es
würde gelagert haben
wir
würden gelagert haben
ihr
würdet gelagert haben
sie/Sie
würden gelagert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [lagern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
