Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
lande
du
landest
er/sie/es
lande
wir
landen
ihr
landet
sie/Sie
landen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei gelandet
du
seiest gelandet; seist gelandet
er/sie/es
sei gelandet
wir
seien gelandet
ihr
seiet gelandet
sie/Sie
seien gelandet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde landen
du
werdest landen
er/sie/es
werde landen
wir
werden landen
ihr
werdet landen
sie/Sie
werden landen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gelandet sein
du
werdest gelandet sein
er/sie/es
werde gelandet sein
wir
werden gelandet sein
ihr
werdet gelandet sein
sie/Sie
werden gelandet sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
landete
du
landetest
er/sie/es
landete
wir
landeten
ihr
landetet
sie/Sie
landeten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre gelandet
du
wärest gelandet
er/sie/es
wäre gelandet
wir
wären gelandet
ihr
wäret gelandet
sie/Sie
wären gelandet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde landen
du
würdest landen
er/sie/es
würde landen
wir
würden landen
ihr
würdet landen
sie/Sie
würden landen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gelandet sein
du
würdest gelandet sein
er/sie/es
würde gelandet sein
wir
würden gelandet sein
ihr
würdet gelandet sein
sie/Sie
würden gelandet sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [landen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
