Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
lehne
du
lehnest
er/sie/es
lehne
wir
lehnen
ihr
lehnet
sie/Sie
lehnen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gelehnt
du
habest gelehnt
er/sie/es
habe gelehnt
wir
haben gelehnt
ihr
habet gelehnt
sie/Sie
haben gelehnt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde lehnen
du
werdest lehnen
er/sie/es
werde lehnen
wir
werden lehnen
ihr
werdet lehnen
sie/Sie
werden lehnen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gelehnt haben
du
werdest gelehnt haben
er/sie/es
werde gelehnt haben
wir
werden gelehnt haben
ihr
werdet gelehnt haben
sie/Sie
werden gelehnt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
lehnte
du
lehntest
er/sie/es
lehnte
wir
lehnten
ihr
lehntet
sie/Sie
lehnten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gelehnt
du
hättest gelehnt
er/sie/es
hätte gelehnt
wir
hätten gelehnt
ihr
hättet gelehnt
sie/Sie
hätten gelehnt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde lehnen
du
würdest lehnen
er/sie/es
würde lehnen
wir
würden lehnen
ihr
würdet lehnen
sie/Sie
würden lehnen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gelehnt haben
du
würdest gelehnt haben
er/sie/es
würde gelehnt haben
wir
würden gelehnt haben
ihr
würdet gelehnt haben
sie/Sie
würden gelehnt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [lehnen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
