Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
lehre
du
lehrest
er/sie/es
lehre
wir
lehren
ihr
lehret
sie/Sie
lehren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gelehrt
du
habest gelehrt
er/sie/es
habe gelehrt
wir
haben gelehrt
ihr
habet gelehrt
sie/Sie
haben gelehrt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde lehren
du
werdest lehren
er/sie/es
werde lehren
wir
werden lehren
ihr
werdet lehren
sie/Sie
werden lehren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gelehrt haben
du
werdest gelehrt haben
er/sie/es
werde gelehrt haben
wir
werden gelehrt haben
ihr
werdet gelehrt haben
sie/Sie
werden gelehrt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
lehrte
du
lehrtest
er/sie/es
lehrte
wir
lehrten
ihr
lehrtet
sie/Sie
lehrten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gelehrt
du
hättest gelehrt
er/sie/es
hätte gelehrt
wir
hätten gelehrt
ihr
hättet gelehrt
sie/Sie
hätten gelehrt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde lehren
du
würdest lehren
er/sie/es
würde lehren
wir
würden lehren
ihr
würdet lehren
sie/Sie
würden lehren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gelehrt haben
du
würdest gelehrt haben
er/sie/es
würde gelehrt haben
wir
würden gelehrt haben
ihr
würdet gelehrt haben
sie/Sie
würden gelehrt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [lehren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
