Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
linse
du
linsest
er/sie/es
linse
wir
linsen
ihr
linset
sie/Sie
linsen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gelinst
du
habest gelinst
er/sie/es
habe gelinst
wir
haben gelinst
ihr
habet gelinst
sie/Sie
haben gelinst
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde linsen
du
werdest linsen
er/sie/es
werde linsen
wir
werden linsen
ihr
werdet linsen
sie/Sie
werden linsen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gelinst haben
du
werdest gelinst haben
er/sie/es
werde gelinst haben
wir
werden gelinst haben
ihr
werdet gelinst haben
sie/Sie
werden gelinst haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
linste
du
linstest
er/sie/es
linste
wir
linsten
ihr
linstet
sie/Sie
linsten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gelinst
du
hättest gelinst
er/sie/es
hätte gelinst
wir
hätten gelinst
ihr
hättet gelinst
sie/Sie
hätten gelinst
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde linsen
du
würdest linsen
er/sie/es
würde linsen
wir
würden linsen
ihr
würdet linsen
sie/Sie
würden linsen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gelinst haben
du
würdest gelinst haben
er/sie/es
würde gelinst haben
wir
würden gelinst haben
ihr
würdet gelinst haben
sie/Sie
würden gelinst haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [linsen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
