Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
locke
du
lockest
er/sie/es
locke
wir
locken
ihr
locket
sie/Sie
locken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gelockt
du
habest gelockt
er/sie/es
habe gelockt
wir
haben gelockt
ihr
habet gelockt
sie/Sie
haben gelockt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde locken
du
werdest locken
er/sie/es
werde locken
wir
werden locken
ihr
werdet locken
sie/Sie
werden locken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gelockt haben
du
werdest gelockt haben
er/sie/es
werde gelockt haben
wir
werden gelockt haben
ihr
werdet gelockt haben
sie/Sie
werden gelockt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
lockte
du
locktest
er/sie/es
lockte
wir
lockten
ihr
locktet
sie/Sie
lockten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gelockt
du
hättest gelockt
er/sie/es
hätte gelockt
wir
hätten gelockt
ihr
hättet gelockt
sie/Sie
hätten gelockt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde locken
du
würdest locken
er/sie/es
würde locken
wir
würden locken
ihr
würdet locken
sie/Sie
würden locken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gelockt haben
du
würdest gelockt haben
er/sie/es
würde gelockt haben
wir
würden gelockt haben
ihr
würdet gelockt haben
sie/Sie
würden gelockt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [locken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
