Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
magere ab
du
magerst ab
er/sie/es
magere ab
wir
magern ab
ihr
magert ab
sie/Sie
magern ab
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei abgemagert
du
seiest abgemagert
er/sie/es
sei abgemagert
wir
seien abgemagert
ihr
seiet abgemagert
sie/Sie
seien abgemagert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde abmagern
du
werdest abmagern
er/sie/es
werde abmagern
wir
werden abmagern
ihr
werdet abmagern
sie/Sie
werden abmagern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde abgemagert sein
du
werdest abgemagert sein
er/sie/es
werde abgemagert sein
wir
werden abgemagert sein
ihr
werdet abgemagert sein
sie/Sie
werden abgemagert sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
magerte ab
du
magertest ab
er/sie/es
magerte ab
wir
magerten ab
ihr
magertet ab
sie/Sie
magerten ab
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre abgemagert
du
wärest abgemagert
er/sie/es
wäre abgemagert
wir
wären abgemagert
ihr
wäret abgemagert
sie/Sie
wären abgemagert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde abmagern
du
würdest abmagern
er/sie/es
würde abmagern
wir
würden abmagern
ihr
würdet abmagern
sie/Sie
würden abmagern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde abgemagert sein
du
würdest abgemagert sein
er/sie/es
würde abgemagert sein
wir
würden abgemagert sein
ihr
würdet abgemagert sein
sie/Sie
würden abgemagert sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [magern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
