Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
male
du
malest
er/sie/es
male
wir
malen
ihr
malet
sie/Sie
malen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gemalt
du
habest gemalt
er/sie/es
habe gemalt
wir
haben gemalt
ihr
habet gemalt
sie/Sie
haben gemalt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde malen
du
werdest malen
er/sie/es
werde malen
wir
werden malen
ihr
werdet malen
sie/Sie
werden malen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gemalt haben
du
werdest gemalt haben
er/sie/es
werde gemalt haben
wir
werden gemalt haben
ihr
werdet gemalt haben
sie/Sie
werden gemalt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
malte
du
maltest
er/sie/es
malte
wir
malten
ihr
maltet
sie/Sie
malten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gemalt
du
hättest gemalt
er/sie/es
hätte gemalt
wir
hätten gemalt
ihr
hättet gemalt
sie/Sie
hätten gemalt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde malen
du
würdest malen
er/sie/es
würde malen
wir
würden malen
ihr
würdet malen
sie/Sie
würden malen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gemalt haben
du
würdest gemalt haben
er/sie/es
würde gemalt haben
wir
würden gemalt haben
ihr
würdet gemalt haben
sie/Sie
würden gemalt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [malen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
