Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
merze aus
du
merzest aus
er/sie/es
merze aus
wir
merzen aus
ihr
merzet aus
sie/Sie
merzen aus
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe ausgemerzt
du
habest ausgemerzt
er/sie/es
habe ausgemerzt
wir
haben ausgemerzt
ihr
habet ausgemerzt
sie/Sie
haben ausgemerzt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde ausmerzen
du
werdest ausmerzen
er/sie/es
werde ausmerzen
wir
werden ausmerzen
ihr
werdet ausmerzen
sie/Sie
werden ausmerzen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde ausgemerzt haben
du
werdest ausgemerzt haben
er/sie/es
werde ausgemerzt haben
wir
werden ausgemerzt haben
ihr
werdet ausgemerzt haben
sie/Sie
werden ausgemerzt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
merzte aus
du
merztest aus
er/sie/es
merzte aus
wir
merzten aus
ihr
merztet aus
sie/Sie
merzten aus
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte ausgemerzt
du
hättest ausgemerzt
er/sie/es
hätte ausgemerzt
wir
hätten ausgemerzt
ihr
hättet ausgemerzt
sie/Sie
hätten ausgemerzt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde ausmerzen
du
würdest ausmerzen
er/sie/es
würde ausmerzen
wir
würden ausmerzen
ihr
würdet ausmerzen
sie/Sie
würden ausmerzen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde ausgemerzt haben
du
würdest ausgemerzt haben
er/sie/es
würde ausgemerzt haben
wir
würden ausgemerzt haben
ihr
würdet ausgemerzt haben
sie/Sie
würden ausgemerzt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [merzen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
