Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
mindere
du
minderst
er/sie/es
mindere
wir
mindern
ihr
mindert
sie/Sie
mindern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gemindert
du
habest gemindert
er/sie/es
habe gemindert
wir
haben gemindert
ihr
habet gemindert
sie/Sie
haben gemindert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde mindern
du
werdest mindern
er/sie/es
werde mindern
wir
werden mindern
ihr
werdet mindern
sie/Sie
werden mindern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gemindert haben
du
werdest gemindert haben
er/sie/es
werde gemindert haben
wir
werden gemindert haben
ihr
werdet gemindert haben
sie/Sie
werden gemindert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
minderte
du
mindertest
er/sie/es
minderte
wir
minderten
ihr
mindertet
sie/Sie
minderten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gemindert
du
hättest gemindert
er/sie/es
hätte gemindert
wir
hätten gemindert
ihr
hättet gemindert
sie/Sie
hätten gemindert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde mindern
du
würdest mindern
er/sie/es
würde mindern
wir
würden mindern
ihr
würdet mindern
sie/Sie
würden mindern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gemindert haben
du
würdest gemindert haben
er/sie/es
würde gemindert haben
wir
würden gemindert haben
ihr
würdet gemindert haben
sie/Sie
würden gemindert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [mindern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
