Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
moduliere
du
modulierest
er/sie/es
moduliere
wir
modulieren
ihr
modulieret
sie/Sie
modulieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe moduliert
du
habest moduliert
er/sie/es
habe moduliert
wir
haben moduliert
ihr
habet moduliert
sie/Sie
haben moduliert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde modulieren
du
werdest modulieren
er/sie/es
werde modulieren
wir
werden modulieren
ihr
werdet modulieren
sie/Sie
werden modulieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde moduliert haben
du
werdest moduliert haben
er/sie/es
werde moduliert haben
wir
werden moduliert haben
ihr
werdet moduliert haben
sie/Sie
werden moduliert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
modulierte
du
moduliertest
er/sie/es
modulierte
wir
modulierten
ihr
moduliertet
sie/Sie
modulierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte moduliert
du
hättest moduliert
er/sie/es
hätte moduliert
wir
hätten moduliert
ihr
hättet moduliert
sie/Sie
hätten moduliert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde modulieren
du
würdest modulieren
er/sie/es
würde modulieren
wir
würden modulieren
ihr
würdet modulieren
sie/Sie
würden modulieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde moduliert haben
du
würdest moduliert haben
er/sie/es
würde moduliert haben
wir
würden moduliert haben
ihr
würdet moduliert haben
sie/Sie
würden moduliert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [modulieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
