Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
morde
du
mordest
er/sie/es
morde
wir
morden
ihr
mordet
sie/Sie
morden
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gemordet
du
habest gemordet
er/sie/es
habe gemordet
wir
haben gemordet
ihr
habet gemordet
sie/Sie
haben gemordet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde morden
du
werdest morden
er/sie/es
werde morden
wir
werden morden
ihr
werdet morden
sie/Sie
werden morden
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gemordet haben
du
werdest gemordet haben
er/sie/es
werde gemordet haben
wir
werden gemordet haben
ihr
werdet gemordet haben
sie/Sie
werden gemordet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
mordete
du
mordetest
er/sie/es
mordete
wir
mordeten
ihr
mordetet
sie/Sie
mordeten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gemordet
du
hättest gemordet
er/sie/es
hätte gemordet
wir
hätten gemordet
ihr
hättet gemordet
sie/Sie
hätten gemordet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde morden
du
würdest morden
er/sie/es
würde morden
wir
würden morden
ihr
würdet morden
sie/Sie
würden morden
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gemordet haben
du
würdest gemordet haben
er/sie/es
würde gemordet haben
wir
würden gemordet haben
ihr
würdet gemordet haben
sie/Sie
würden gemordet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [morden]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
