Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
mosere
du
moserst
er/sie/es
mosere
wir
mosern
ihr
mosert
sie/Sie
mosern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gemosert
du
habest gemosert
er/sie/es
habe gemosert
wir
haben gemosert
ihr
habet gemosert
sie/Sie
haben gemosert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde mosern
du
werdest mosern
er/sie/es
werde mosern
wir
werden mosern
ihr
werdet mosern
sie/Sie
werden mosern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gemosert haben
du
werdest gemosert haben
er/sie/es
werde gemosert haben
wir
werden gemosert haben
ihr
werdet gemosert haben
sie/Sie
werden gemosert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
moserte
du
mosertest
er/sie/es
moserte
wir
moserten
ihr
mosertet
sie/Sie
moserten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gemosert
du
hättest gemosert
er/sie/es
hätte gemosert
wir
hätten gemosert
ihr
hättet gemosert
sie/Sie
hätten gemosert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde mosern
du
würdest mosern
er/sie/es
würde mosern
wir
würden mosern
ihr
würdet mosern
sie/Sie
würden mosern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gemosert haben
du
würdest gemosert haben
er/sie/es
würde gemosert haben
wir
würden gemosert haben
ihr
würdet gemosert haben
sie/Sie
würden gemosert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [mosern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
