Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
netze
du
netzest
er/sie/es
netze
wir
netzen
ihr
netzet
sie/Sie
netzen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe genetzt
du
habest genetzt
er/sie/es
habe genetzt
wir
haben genetzt
ihr
habet genetzt
sie/Sie
haben genetzt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde netzen
du
werdest netzen
er/sie/es
werde netzen
wir
werden netzen
ihr
werdet netzen
sie/Sie
werden netzen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde genetzt haben
du
werdest genetzt haben
er/sie/es
werde genetzt haben
wir
werden genetzt haben
ihr
werdet genetzt haben
sie/Sie
werden genetzt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
netzte
du
netztest
er/sie/es
netzte
wir
netzten
ihr
netztet
sie/Sie
netzten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte genetzt
du
hättest genetzt
er/sie/es
hätte genetzt
wir
hätten genetzt
ihr
hättet genetzt
sie/Sie
hätten genetzt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde netzen
du
würdest netzen
er/sie/es
würde netzen
wir
würden netzen
ihr
würdet netzen
sie/Sie
würden netzen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde genetzt haben
du
würdest genetzt haben
er/sie/es
würde genetzt haben
wir
würden genetzt haben
ihr
würdet genetzt haben
sie/Sie
würden genetzt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [netzen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
