Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
notiere
du
notierest
er/sie/es
notiere
wir
notieren
ihr
notieret
sie/Sie
notieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe notiert
du
habest notiert
er/sie/es
habe notiert
wir
haben notiert
ihr
habet notiert
sie/Sie
haben notiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde notieren
du
werdest notieren
er/sie/es
werde notieren
wir
werden notieren
ihr
werdet notieren
sie/Sie
werden notieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde notiert haben
du
werdest notiert haben
er/sie/es
werde notiert haben
wir
werden notiert haben
ihr
werdet notiert haben
sie/Sie
werden notiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
notierte
du
notiertest
er/sie/es
notierte
wir
notierten
ihr
notiertet
sie/Sie
notierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte notiert
du
hättest notiert
er/sie/es
hätte notiert
wir
hätten notiert
ihr
hättet notiert
sie/Sie
hätten notiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde notieren
du
würdest notieren
er/sie/es
würde notieren
wir
würden notieren
ihr
würdet notieren
sie/Sie
würden notieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde notiert haben
du
würdest notiert haben
er/sie/es
würde notiert haben
wir
würden notiert haben
ihr
würdet notiert haben
sie/Sie
würden notiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [notieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
