Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
öffne
du
öffnest
er/sie/es
öffne
wir
öffnen
ihr
öffnet
sie/Sie
öffnen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geöffnet
du
habest geöffnet
er/sie/es
habe geöffnet
wir
haben geöffnet
ihr
habet geöffnet
sie/Sie
haben geöffnet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde öffnen
du
werdest öffnen
er/sie/es
werde öffnen
wir
werden öffnen
ihr
werdet öffnen
sie/Sie
werden öffnen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geöffnet haben
du
werdest geöffnet haben
er/sie/es
werde geöffnet haben
wir
werden geöffnet haben
ihr
werdet geöffnet haben
sie/Sie
werden geöffnet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
öffnete
du
öffnetest
er/sie/es
öffnete
wir
öffneten
ihr
öffnetet
sie/Sie
öffneten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geöffnet
du
hättest geöffnet
er/sie/es
hätte geöffnet
wir
hätten geöffnet
ihr
hättet geöffnet
sie/Sie
hätten geöffnet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde öffnen
du
würdest öffnen
er/sie/es
würde öffnen
wir
würden öffnen
ihr
würdet öffnen
sie/Sie
würden öffnen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geöffnet haben
du
würdest geöffnet haben
er/sie/es
würde geöffnet haben
wir
würden geöffnet haben
ihr
würdet geöffnet haben
sie/Sie
würden geöffnet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [öffnen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
