Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
paare
du
paarest
er/sie/es
paare
wir
paaren
ihr
paaret
sie/Sie
paaren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gepaart
du
habest gepaart
er/sie/es
habe gepaart
wir
haben gepaart
ihr
habet gepaart
sie/Sie
haben gepaart
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde paaren
du
werdest paaren
er/sie/es
werde paaren
wir
werden paaren
ihr
werdet paaren
sie/Sie
werden paaren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gepaart haben
du
werdest gepaart haben
er/sie/es
werde gepaart haben
wir
werden gepaart haben
ihr
werdet gepaart haben
sie/Sie
werden gepaart haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
paarte
du
paartest
er/sie/es
paarte
wir
paarten
ihr
paartet
sie/Sie
paarten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gepaart
du
hättest gepaart
er/sie/es
hätte gepaart
wir
hätten gepaart
ihr
hättet gepaart
sie/Sie
hätten gepaart
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde paaren
du
würdest paaren
er/sie/es
würde paaren
wir
würden paaren
ihr
würdet paaren
sie/Sie
würden paaren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gepaart haben
du
würdest gepaart haben
er/sie/es
würde gepaart haben
wir
würden gepaart haben
ihr
würdet gepaart haben
sie/Sie
würden gepaart haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [paaren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.