Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
packe
du
packest
er/sie/es
packe
wir
packen
ihr
packet
sie/Sie
packen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gepackt
du
habest gepackt
er/sie/es
habe gepackt
wir
haben gepackt
ihr
habet gepackt
sie/Sie
haben gepackt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde packen
du
werdest packen
er/sie/es
werde packen
wir
werden packen
ihr
werdet packen
sie/Sie
werden packen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gepackt haben
du
werdest gepackt haben
er/sie/es
werde gepackt haben
wir
werden gepackt haben
ihr
werdet gepackt haben
sie/Sie
werden gepackt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
packte
du
packtest
er/sie/es
packte
wir
packten
ihr
packtet
sie/Sie
packten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gepackt
du
hättest gepackt
er/sie/es
hätte gepackt
wir
hätten gepackt
ihr
hättet gepackt
sie/Sie
hätten gepackt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde packen
du
würdest packen
er/sie/es
würde packen
wir
würden packen
ihr
würdet packen
sie/Sie
würden packen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gepackt haben
du
würdest gepackt haben
er/sie/es
würde gepackt haben
wir
würden gepackt haben
ihr
würdet gepackt haben
sie/Sie
würden gepackt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [packen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
