Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
passe
du
passest
er/sie/es
passe
wir
passen
ihr
passet
sie/Sie
passen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gepasst
du
habest gepasst
er/sie/es
habe gepasst
wir
haben gepasst
ihr
habet gepasst
sie/Sie
haben gepasst
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde passen
du
werdest passen
er/sie/es
werde passen
wir
werden passen
ihr
werdet passen
sie/Sie
werden passen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gepasst haben
du
werdest gepasst haben
er/sie/es
werde gepasst haben
wir
werden gepasst haben
ihr
werdet gepasst haben
sie/Sie
werden gepasst haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
passte
du
passtest
er/sie/es
passte
wir
passten
ihr
passtet
sie/Sie
passten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gepasst
du
hättest gepasst
er/sie/es
hätte gepasst
wir
hätten gepasst
ihr
hättet gepasst
sie/Sie
hätten gepasst
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde passen
du
würdest passen
er/sie/es
würde passen
wir
würden passen
ihr
würdet passen
sie/Sie
würden passen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gepasst haben
du
würdest gepasst haben
er/sie/es
würde gepasst haben
wir
würden gepasst haben
ihr
würdet gepasst haben
sie/Sie
würden gepasst haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [passen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
