Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
pflanze
du
pflanzest
er/sie/es
pflanze
wir
pflanzen
ihr
pflanzet
sie/Sie
pflanzen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gepflanzt
du
habest gepflanzt
er/sie/es
habe gepflanzt
wir
haben gepflanzt
ihr
habet gepflanzt
sie/Sie
haben gepflanzt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde pflanzen
du
werdest pflanzen
er/sie/es
werde pflanzen
wir
werden pflanzen
ihr
werdet pflanzen
sie/Sie
werden pflanzen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gepflanzt haben
du
werdest gepflanzt haben
er/sie/es
werde gepflanzt haben
wir
werden gepflanzt haben
ihr
werdet gepflanzt haben
sie/Sie
werden gepflanzt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
pflanzte
du
pflanztest
er/sie/es
pflanzte
wir
pflanzten
ihr
pflanztet
sie/Sie
pflanzten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gepflanzt
du
hättest gepflanzt
er/sie/es
hätte gepflanzt
wir
hätten gepflanzt
ihr
hättet gepflanzt
sie/Sie
hätten gepflanzt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde pflanzen
du
würdest pflanzen
er/sie/es
würde pflanzen
wir
würden pflanzen
ihr
würdet pflanzen
sie/Sie
würden pflanzen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gepflanzt haben
du
würdest gepflanzt haben
er/sie/es
würde gepflanzt haben
wir
würden gepflanzt haben
ihr
würdet gepflanzt haben
sie/Sie
würden gepflanzt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [pflanzen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
