Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
räche
du
rächest
er/sie/es
räche
wir
rächen
ihr
rächet
sie/Sie
rächen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gerächt
du
habest gerächt
er/sie/es
habe gerächt
wir
haben gerächt
ihr
habet gerächt
sie/Sie
haben gerächt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde rächen
du
werdest rächen
er/sie/es
werde rächen
wir
werden rächen
ihr
werdet rächen
sie/Sie
werden rächen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gerächt haben
du
werdest gerächt haben
er/sie/es
werde gerächt haben
wir
werden gerächt haben
ihr
werdet gerächt haben
sie/Sie
werden gerächt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
rächte
du
rächtest
er/sie/es
rächte
wir
rächten
ihr
rächtet
sie/Sie
rächten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gerächt
du
hättest gerächt
er/sie/es
hätte gerächt
wir
hätten gerächt
ihr
hättet gerächt
sie/Sie
hätten gerächt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde rächen
du
würdest rächen
er/sie/es
würde rächen
wir
würden rächen
ihr
würdet rächen
sie/Sie
würden rächen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gerächt haben
du
würdest gerächt haben
er/sie/es
würde gerächt haben
wir
würden gerächt haben
ihr
würdet gerächt haben
sie/Sie
würden gerächt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [rächen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
