Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
rädere
du
räderst
er/sie/es
rädere
wir
rädern
ihr
rädert
sie/Sie
rädern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gerädert
du
habest gerädert
er/sie/es
habe gerädert
wir
haben gerädert
ihr
habet gerädert
sie/Sie
haben gerädert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde rädern
du
werdest rädern
er/sie/es
werde rädern
wir
werden rädern
ihr
werdet rädern
sie/Sie
werden rädern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gerädert haben
du
werdest gerädert haben
er/sie/es
werde gerädert haben
wir
werden gerädert haben
ihr
werdet gerädert haben
sie/Sie
werden gerädert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
räderte
du
rädertest
er/sie/es
räderte
wir
räderten
ihr
rädertet
sie/Sie
räderten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gerädert
du
hättest gerädert
er/sie/es
hätte gerädert
wir
hätten gerädert
ihr
hättet gerädert
sie/Sie
hätten gerädert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde rädern
du
würdest rädern
er/sie/es
würde rädern
wir
würden rädern
ihr
würdet rädern
sie/Sie
würden rädern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gerädert haben
du
würdest gerädert haben
er/sie/es
würde gerädert haben
wir
würden gerädert haben
ihr
würdet gerädert haben
sie/Sie
würden gerädert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [rädern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
