Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
rase
du
rasest
er/sie/es
rase
wir
rasen
ihr
raset
sie/Sie
rasen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gerast
du
habest gerast
er/sie/es
habe gerast
wir
haben gerast
ihr
habet gerast
sie/Sie
haben gerast
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde rasen
du
werdest rasen
er/sie/es
werde rasen
wir
werden rasen
ihr
werdet rasen
sie/Sie
werden rasen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gerast haben
du
werdest gerast haben
er/sie/es
werde gerast haben
wir
werden gerast haben
ihr
werdet gerast haben
sie/Sie
werden gerast haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
raste
du
rastest
er/sie/es
raste
wir
rasten
ihr
rastet
sie/Sie
rasten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gerast
du
hättest gerast
er/sie/es
hätte gerast
wir
hätten gerast
ihr
hättet gerast
sie/Sie
hätten gerast
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde rasen
du
würdest rasen
er/sie/es
würde rasen
wir
würden rasen
ihr
würdet rasen
sie/Sie
würden rasen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gerast haben
du
würdest gerast haben
er/sie/es
würde gerast haben
wir
würden gerast haben
ihr
würdet gerast haben
sie/Sie
würden gerast haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [rasen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
