Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
regiere
du
regierest
er/sie/es
regiere
wir
regieren
ihr
regieret
sie/Sie
regieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe regiert
du
habest regiert
er/sie/es
habe regiert
wir
haben regiert
ihr
habet regiert
sie/Sie
haben regiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde regieren
du
werdest regieren
er/sie/es
werde regieren
wir
werden regieren
ihr
werdet regieren
sie/Sie
werden regieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde regiert haben
du
werdest regiert haben
er/sie/es
werde regiert haben
wir
werden regiert haben
ihr
werdet regiert haben
sie/Sie
werden regiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
regierte
du
regiertest
er/sie/es
regierte
wir
regierten
ihr
regiertet
sie/Sie
regierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte regiert
du
hättest regiert
er/sie/es
hätte regiert
wir
hätten regiert
ihr
hättet regiert
sie/Sie
hätten regiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde regieren
du
würdest regieren
er/sie/es
würde regieren
wir
würden regieren
ihr
würdet regieren
sie/Sie
würden regieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde regiert haben
du
würdest regiert haben
er/sie/es
würde regiert haben
wir
würden regiert haben
ihr
würdet regiert haben
sie/Sie
würden regiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [regieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
