Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
reguliere
du
regulierest
er/sie/es
reguliere
wir
regulieren
ihr
regulieret
sie/Sie
regulieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe reguliert
du
habest reguliert
er/sie/es
habe reguliert
wir
haben reguliert
ihr
habet reguliert
sie/Sie
haben reguliert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde regulieren
du
werdest regulieren
er/sie/es
werde regulieren
wir
werden regulieren
ihr
werdet regulieren
sie/Sie
werden regulieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde reguliert haben
du
werdest reguliert haben
er/sie/es
werde reguliert haben
wir
werden reguliert haben
ihr
werdet reguliert haben
sie/Sie
werden reguliert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
regulierte
du
reguliertest
er/sie/es
regulierte
wir
regulierten
ihr
reguliertet
sie/Sie
regulierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte reguliert
du
hättest reguliert
er/sie/es
hätte reguliert
wir
hätten reguliert
ihr
hättet reguliert
sie/Sie
hätten reguliert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde regulieren
du
würdest regulieren
er/sie/es
würde regulieren
wir
würden regulieren
ihr
würdet regulieren
sie/Sie
würden regulieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde reguliert haben
du
würdest reguliert haben
er/sie/es
würde reguliert haben
wir
würden reguliert haben
ihr
würdet reguliert haben
sie/Sie
würden reguliert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [regulieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
