Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gehe rein
du
gehest rein
er/sie/es
gehe rein
wir
gehen rein
ihr
gehet rein
sie/Sie
gehen rein
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei reingegangen
du
seiest reingegangen; seist reingegangen
er/sie/es
sei reingegangen
wir
seien reingegangen
ihr
seiet reingegangen
sie/Sie
seien reingegangen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde reingehen
du
werdest reingehen
er/sie/es
werde reingehen
wir
werden reingehen
ihr
werdet reingehen
sie/Sie
werden reingehen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde reingegangen sein
du
werdest reingegangen sein
er/sie/es
werde reingegangen sein
wir
werden reingegangen sein
ihr
werdet reingegangen sein
sie/Sie
werden reingegangen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
ginge rein
du
gingest rein
er/sie/es
ginge rein
wir
gingen rein
ihr
ginget rein
sie/Sie
gingen rein
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre reingegangen
du
wärest reingegangen
er/sie/es
wäre reingegangen
wir
wären reingegangen
ihr
wäret reingegangen
sie/Sie
wären reingegangen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde reingehen
du
würdest reingehen
er/sie/es
würde reingehen
wir
würden reingehen
ihr
würdet reingehen
sie/Sie
würden reingehen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde reingegangen sein
du
würdest reingegangen sein
er/sie/es
würde reingegangen sein
wir
würden reingegangen sein
ihr
würdet reingegangen sein
sie/Sie
würden reingegangen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [reingehen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
