Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
reinige
du
reinigest
er/sie/es
reinige
wir
reinigen
ihr
reiniget
sie/Sie
reinigen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gereinigt
du
habest gereinigt
er/sie/es
habe gereinigt
wir
haben gereinigt
ihr
habet gereinigt
sie/Sie
haben gereinigt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde reinigen
du
werdest reinigen
er/sie/es
werde reinigen
wir
werden reinigen
ihr
werdet reinigen
sie/Sie
werden reinigen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gereinigt haben
du
werdest gereinigt haben
er/sie/es
werde gereinigt haben
wir
werden gereinigt haben
ihr
werdet gereinigt haben
sie/Sie
werden gereinigt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
reinigte
du
reinigtest
er/sie/es
reinigte
wir
reinigten
ihr
reinigtet
sie/Sie
reinigten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gereinigt
du
hättest gereinigt
er/sie/es
hätte gereinigt
wir
hätten gereinigt
ihr
hättet gereinigt
sie/Sie
hätten gereinigt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde reinigen
du
würdest reinigen
er/sie/es
würde reinigen
wir
würden reinigen
ihr
würdet reinigen
sie/Sie
würden reinigen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gereinigt haben
du
würdest gereinigt haben
er/sie/es
würde gereinigt haben
wir
würden gereinigt haben
ihr
würdet gereinigt haben
sie/Sie
würden gereinigt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [reinigen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
