Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
resultiere
du
resultierest
er/sie/es
resultiere
wir
resultieren
ihr
resultieret
sie/Sie
resultieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe resultiert
du
habest resultiert
er/sie/es
habe resultiert
wir
haben resultiert
ihr
habet resultiert
sie/Sie
haben resultiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde resultieren
du
werdest resultieren
er/sie/es
werde resultieren
wir
werden resultieren
ihr
werdet resultieren
sie/Sie
werden resultieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde resultiert haben
du
werdest resultiert haben
er/sie/es
werde resultiert haben
wir
werden resultiert haben
ihr
werdet resultiert haben
sie/Sie
werden resultiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
resultierte
du
resultiertest
er/sie/es
resultierte
wir
resultierten
ihr
resultiertet
sie/Sie
resultierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte resultiert
du
hättest resultiert
er/sie/es
hätte resultiert
wir
hätten resultiert
ihr
hättet resultiert
sie/Sie
hätten resultiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde resultieren
du
würdest resultieren
er/sie/es
würde resultieren
wir
würden resultieren
ihr
würdet resultieren
sie/Sie
würden resultieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde resultiert haben
du
würdest resultiert haben
er/sie/es
würde resultiert haben
wir
würden resultiert haben
ihr
würdet resultiert haben
sie/Sie
würden resultiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [resultieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
