Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
richte
du
richtest
er/sie/es
richte
wir
richten
ihr
richtet
sie/Sie
richten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gerichtet
du
habest gerichtet
er/sie/es
habe gerichtet
wir
haben gerichtet
ihr
habet gerichtet
sie/Sie
haben gerichtet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde richten
du
werdest richten
er/sie/es
werde richten
wir
werden richten
ihr
werdet richten
sie/Sie
werden richten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gerichtet haben
du
werdest gerichtet haben
er/sie/es
werde gerichtet haben
wir
werden gerichtet haben
ihr
werdet gerichtet haben
sie/Sie
werden gerichtet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
richtete
du
richtetest
er/sie/es
richtete
wir
richteten
ihr
richtetet
sie/Sie
richteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gerichtet
du
hättest gerichtet
er/sie/es
hätte gerichtet
wir
hätten gerichtet
ihr
hättet gerichtet
sie/Sie
hätten gerichtet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde richten
du
würdest richten
er/sie/es
würde richten
wir
würden richten
ihr
würdet richten
sie/Sie
würden richten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gerichtet haben
du
würdest gerichtet haben
er/sie/es
würde gerichtet haben
wir
würden gerichtet haben
ihr
würdet gerichtet haben
sie/Sie
würden gerichtet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [richten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
