Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
rucke
du
ruckest
er/sie/es
rucke
wir
rucken
ihr
rucket
sie/Sie
rucken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geruckt
du
habest geruckt
er/sie/es
habe geruckt
wir
haben geruckt
ihr
habet geruckt
sie/Sie
haben geruckt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde rucken
du
werdest rucken
er/sie/es
werde rucken
wir
werden rucken
ihr
werdet rucken
sie/Sie
werden rucken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geruckt haben
du
werdest geruckt haben
er/sie/es
werde geruckt haben
wir
werden geruckt haben
ihr
werdet geruckt haben
sie/Sie
werden geruckt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
ruckte
du
rucktest
er/sie/es
ruckte
wir
ruckten
ihr
rucktet
sie/Sie
ruckten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geruckt
du
hättest geruckt
er/sie/es
hätte geruckt
wir
hätten geruckt
ihr
hättet geruckt
sie/Sie
hätten geruckt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde rucken
du
würdest rucken
er/sie/es
würde rucken
wir
würden rucken
ihr
würdet rucken
sie/Sie
würden rucken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geruckt haben
du
würdest geruckt haben
er/sie/es
würde geruckt haben
wir
würden geruckt haben
ihr
würdet geruckt haben
sie/Sie
würden geruckt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [rücken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
