Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
säubere
du
säuberst
er/sie/es
säubere
wir
säubern
ihr
säubert
sie/Sie
säubern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gesäubert
du
habest gesäubert
er/sie/es
habe gesäubert
wir
haben gesäubert
ihr
habet gesäubert
sie/Sie
haben gesäubert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde säubern
du
werdest säubern
er/sie/es
werde säubern
wir
werden säubern
ihr
werdet säubern
sie/Sie
werden säubern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gesäubert haben
du
werdest gesäubert haben
er/sie/es
werde gesäubert haben
wir
werden gesäubert haben
ihr
werdet gesäubert haben
sie/Sie
werden gesäubert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
säuberte
du
säubertest
er/sie/es
säuberte
wir
säuberten
ihr
säubertet
sie/Sie
säuberten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gesäubert
du
hättest gesäubert
er/sie/es
hätte gesäubert
wir
hätten gesäubert
ihr
hättet gesäubert
sie/Sie
hätten gesäubert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde säubern
du
würdest säubern
er/sie/es
würde säubern
wir
würden säubern
ihr
würdet säubern
sie/Sie
würden säubern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gesäubert haben
du
würdest gesäubert haben
er/sie/es
würde gesäubert haben
wir
würden gesäubert haben
ihr
würdet gesäubert haben
sie/Sie
würden gesäubert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [säubern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
