Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
schädige
du
schädigest
er/sie/es
schädige
wir
schädigen
ihr
schädiget
sie/Sie
schädigen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geschädigt
du
habest geschädigt
er/sie/es
habe geschädigt
wir
haben geschädigt
ihr
habet geschädigt
sie/Sie
haben geschädigt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde schädigen
du
werdest schädigen
er/sie/es
werde schädigen
wir
werden schädigen
ihr
werdet schädigen
sie/Sie
werden schädigen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geschädigt haben
du
werdest geschädigt haben
er/sie/es
werde geschädigt haben
wir
werden geschädigt haben
ihr
werdet geschädigt haben
sie/Sie
werden geschädigt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
schädigte
du
schädigtest
er/sie/es
schädigte
wir
schädigten
ihr
schädigtet
sie/Sie
schädigten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geschädigt
du
hättest geschädigt
er/sie/es
hätte geschädigt
wir
hätten geschädigt
ihr
hättet geschädigt
sie/Sie
hätten geschädigt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde schädigen
du
würdest schädigen
er/sie/es
würde schädigen
wir
würden schädigen
ihr
würdet schädigen
sie/Sie
würden schädigen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geschädigt haben
du
würdest geschädigt haben
er/sie/es
würde geschädigt haben
wir
würden geschädigt haben
ihr
würdet geschädigt haben
sie/Sie
würden geschädigt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [schädigen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
