Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
schalte
du
schaltest
er/sie/es
schalte
wir
schalten
ihr
schaltet
sie/Sie
schalten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geschaltet
du
habest geschaltet
er/sie/es
habe geschaltet
wir
haben geschaltet
ihr
habet geschaltet
sie/Sie
haben geschaltet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde schalten
du
werdest schalten
er/sie/es
werde schalten
wir
werden schalten
ihr
werdet schalten
sie/Sie
werden schalten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geschaltet haben
du
werdest geschaltet haben
er/sie/es
werde geschaltet haben
wir
werden geschaltet haben
ihr
werdet geschaltet haben
sie/Sie
werden geschaltet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
schaltete
du
schaltetest
er/sie/es
schaltete
wir
schalteten
ihr
schaltetet
sie/Sie
schalteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geschaltet
du
hättest geschaltet
er/sie/es
hätte geschaltet
wir
hätten geschaltet
ihr
hättet geschaltet
sie/Sie
hätten geschaltet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde schalten
du
würdest schalten
er/sie/es
würde schalten
wir
würden schalten
ihr
würdet schalten
sie/Sie
würden schalten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geschaltet haben
du
würdest geschaltet haben
er/sie/es
würde geschaltet haben
wir
würden geschaltet haben
ihr
würdet geschaltet haben
sie/Sie
würden geschaltet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [schalten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
