Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
schlachte
du
schlachtest
er/sie/es
schlachte
wir
schlachten
ihr
schlachtet
sie/Sie
schlachten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geschlachtet
du
habest geschlachtet
er/sie/es
habe geschlachtet
wir
haben geschlachtet
ihr
habet geschlachtet
sie/Sie
haben geschlachtet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde schlachten
du
werdest schlachten
er/sie/es
werde schlachten
wir
werden schlachten
ihr
werdet schlachten
sie/Sie
werden schlachten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geschlachtet haben
du
werdest geschlachtet haben
er/sie/es
werde geschlachtet haben
wir
werden geschlachtet haben
ihr
werdet geschlachtet haben
sie/Sie
werden geschlachtet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
schlachtete
du
schlachtetest
er/sie/es
schlachtete
wir
schlachteten
ihr
schlachtetet
sie/Sie
schlachteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geschlachtet
du
hättest geschlachtet
er/sie/es
hätte geschlachtet
wir
hätten geschlachtet
ihr
hättet geschlachtet
sie/Sie
hätten geschlachtet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde schlachten
du
würdest schlachten
er/sie/es
würde schlachten
wir
würden schlachten
ihr
würdet schlachten
sie/Sie
würden schlachten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geschlachtet haben
du
würdest geschlachtet haben
er/sie/es
würde geschlachtet haben
wir
würden geschlachtet haben
ihr
würdet geschlachtet haben
sie/Sie
würden geschlachtet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [schlachten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
