Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
schlucke
du
schluckest
er/sie/es
schlucke
wir
schlucken
ihr
schlucket
sie/Sie
schlucken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geschluckt
du
habest geschluckt
er/sie/es
habe geschluckt
wir
haben geschluckt
ihr
habet geschluckt
sie/Sie
haben geschluckt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde schlucken
du
werdest schlucken
er/sie/es
werde schlucken
wir
werden schlucken
ihr
werdet schlucken
sie/Sie
werden schlucken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geschluckt haben
du
werdest geschluckt haben
er/sie/es
werde geschluckt haben
wir
werden geschluckt haben
ihr
werdet geschluckt haben
sie/Sie
werden geschluckt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
schluckte
du
schlucktest
er/sie/es
schluckte
wir
schluckten
ihr
schlucktet
sie/Sie
schluckten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geschluckt
du
hättest geschluckt
er/sie/es
hätte geschluckt
wir
hätten geschluckt
ihr
hättet geschluckt
sie/Sie
hätten geschluckt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde schlucken
du
würdest schlucken
er/sie/es
würde schlucken
wir
würden schlucken
ihr
würdet schlucken
sie/Sie
würden schlucken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geschluckt haben
du
würdest geschluckt haben
er/sie/es
würde geschluckt haben
wir
würden geschluckt haben
ihr
würdet geschluckt haben
sie/Sie
würden geschluckt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [schlucken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
