Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
schmelze
du
schmelzest
er/sie/es
schmelze
wir
schmelzen
ihr
schmelzet
sie/Sie
schmelzen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geschmolzen haben;
du
werdest geschmolzen haben;
er/sie/es
werde geschmolzen haben;
wir
werden geschmolzen haben;
ihr
werdet geschmolzen haben;
sie/Sie
werden geschmolzen haben;
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
schmölze
du
schmölzest
er/sie/es
schmölze
wir
schmölzen
ihr
schmölzet
sie/Sie
schmölzen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geschmolzen ; wäre geschmolzen
du
hättest geschmolzen ; wärest geschmolzen
er/sie/es
hätte geschmolzen ; wäre geschmolzen
wir
hätten geschmolzen ; wären geschmolzen
ihr
hättet geschmolzen ; wäret geschmolzen
sie/Sie
hätten geschmolzen ; wären geschmolzen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde schmelzen
du
würdest schmelzen
er/sie/es
würde schmelzen
wir
würden schmelzen
ihr
würdet schmelzen
sie/Sie
würden schmelzen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geschmolzen haben; sein
du
würdest geschmolzen haben; sein
er/sie/es
würde geschmolzen haben; sein
wir
würden geschmolzen haben; sein
ihr
würdet geschmolzen haben; sein
sie/Sie
würden geschmolzen haben; sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [schmelzen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
