Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
schräge
du
schrägest
er/sie/es
schräge
wir
schrägen
ihr
schräget
sie/Sie
schrägen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geschrägt
du
habest geschrägt
er/sie/es
habe geschrägt
wir
haben geschrägt
ihr
habet geschrägt
sie/Sie
haben geschrägt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde schrägen
du
werdest schrägen
er/sie/es
werde schrägen
wir
werden schrägen
ihr
werdet schrägen
sie/Sie
werden schrägen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geschrägt haben
du
werdest geschrägt haben
er/sie/es
werde geschrägt haben
wir
werden geschrägt haben
ihr
werdet geschrägt haben
sie/Sie
werden geschrägt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
schrägte
du
schrägtest
er/sie/es
schrägte
wir
schrägten
ihr
schrägtet
sie/Sie
schrägten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geschrägt
du
hättest geschrägt
er/sie/es
hätte geschrägt
wir
hätten geschrägt
ihr
hättet geschrägt
sie/Sie
hätten geschrägt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde schrägen
du
würdest schrägen
er/sie/es
würde schrägen
wir
würden schrägen
ihr
würdet schrägen
sie/Sie
würden schrägen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geschrägt haben
du
würdest geschrägt haben
er/sie/es
würde geschrägt haben
wir
würden geschrägt haben
ihr
würdet geschrägt haben
sie/Sie
würden geschrägt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [schrägen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
