Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
sorge
du
sorgest
er/sie/es
sorge
wir
sorgen
ihr
sorget
sie/Sie
sorgen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gesorgt
du
habest gesorgt
er/sie/es
habe gesorgt
wir
haben gesorgt
ihr
habet gesorgt
sie/Sie
haben gesorgt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde sorgen
du
werdest sorgen
er/sie/es
werde sorgen
wir
werden sorgen
ihr
werdet sorgen
sie/Sie
werden sorgen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gesorgt haben
du
werdest gesorgt haben
er/sie/es
werde gesorgt haben
wir
werden gesorgt haben
ihr
werdet gesorgt haben
sie/Sie
werden gesorgt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
sorgte
du
sorgtest
er/sie/es
sorgte
wir
sorgten
ihr
sorgtet
sie/Sie
sorgten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gesorgt
du
hättest gesorgt
er/sie/es
hätte gesorgt
wir
hätten gesorgt
ihr
hättet gesorgt
sie/Sie
hätten gesorgt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde sorgen
du
würdest sorgen
er/sie/es
würde sorgen
wir
würden sorgen
ihr
würdet sorgen
sie/Sie
würden sorgen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gesorgt haben
du
würdest gesorgt haben
er/sie/es
würde gesorgt haben
wir
würden gesorgt haben
ihr
würdet gesorgt haben
sie/Sie
würden gesorgt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [sorgen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
