Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
sperre
du
sperrest
er/sie/es
sperre
wir
sperren
ihr
sperret
sie/Sie
sperren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gesperrt
du
habest gesperrt
er/sie/es
habe gesperrt
wir
haben gesperrt
ihr
habet gesperrt
sie/Sie
haben gesperrt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde sperren
du
werdest sperren
er/sie/es
werde sperren
wir
werden sperren
ihr
werdet sperren
sie/Sie
werden sperren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gesperrt haben
du
werdest gesperrt haben
er/sie/es
werde gesperrt haben
wir
werden gesperrt haben
ihr
werdet gesperrt haben
sie/Sie
werden gesperrt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
sperrte
du
sperrtest
er/sie/es
sperrte
wir
sperrten
ihr
sperrtet
sie/Sie
sperrten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gesperrt
du
hättest gesperrt
er/sie/es
hätte gesperrt
wir
hätten gesperrt
ihr
hättet gesperrt
sie/Sie
hätten gesperrt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde sperren
du
würdest sperren
er/sie/es
würde sperren
wir
würden sperren
ihr
würdet sperren
sie/Sie
würden sperren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gesperrt haben
du
würdest gesperrt haben
er/sie/es
würde gesperrt haben
wir
würden gesperrt haben
ihr
würdet gesperrt haben
sie/Sie
würden gesperrt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [sperren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
