Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
spreche
du
sprechest
er/sie/es
spreche
wir
sprechen
ihr
sprechet
sie/Sie
sprechen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gesprochen
du
habest gesprochen
er/sie/es
habe gesprochen
wir
haben gesprochen
ihr
habet gesprochen
sie/Sie
haben gesprochen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde sprechen
du
werdest sprechen
er/sie/es
werde sprechen
wir
werden sprechen
ihr
werdet sprechen
sie/Sie
werden sprechen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gesprochen haben
du
werdest gesprochen haben
er/sie/es
werde gesprochen haben
wir
werden gesprochen haben
ihr
werdet gesprochen haben
sie/Sie
werden gesprochen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
spräche
du
sprächest; sprächst
er/sie/es
spräche
wir
sprächen
ihr
sprächet; sprächt
sie/Sie
sprächen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gesprochen
du
hättest gesprochen
er/sie/es
hätte gesprochen
wir
hätten gesprochen
ihr
hättet gesprochen
sie/Sie
hätten gesprochen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde sprechen
du
würdest sprechen
er/sie/es
würde sprechen
wir
würden sprechen
ihr
würdet sprechen
sie/Sie
würden sprechen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gesprochen haben
du
würdest gesprochen haben
er/sie/es
würde gesprochen haben
wir
würden gesprochen haben
ihr
würdet gesprochen haben
sie/Sie
würden gesprochen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [sprechen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
